BIENVENUE SUR RÉUSSITE HAÏTI

La plateforme de préparation des examens officiels haïtiens

Destinée aux élèves de la 9e AF et du NS4, Réussite Haïti propose des fiches de révision, des quiz interactifs, des examens types MENFP et des méthodes de réussite visant à renforcer les apprentissages et à soutenir la réussite scolaire.

Je choisis une ressource

Fiches de révision

Notions essentielles, synthèses claires et utiles pour les examens officiels haïtiens.

J'accède aux fiches

Quiz interactifs

Questions alignées sur les examens officiels haïtiens pour tester tes connaissances et progresser avant le jour J.

Je fais un quiz

Infos éducatives et conseils de réussite

Chargement des derniers articles…

Témoignages (version bêta)

Chargement des témoignages…

Infolettre WhatsApp

🔊 ANNONCE
Chargement de l'annonce…
Donnez votre avis

Ton avis sur Réussite Haïti

Fich · Kategori mo
Kreyòl 9e AF · Gramè

Kategori mo (klas mo) nan kreyòl ayisyen

Fich sa a ede w rekonèt prensipal klas mo yo: non, vèb, adjektif, advèb, detèminan, pwonon, prepozisyon, konjonksyon. Sa trè enpòtan pou kesyon analiz fraz.

1. Ki sa yo rele « kategori mo » ?

Chak mo nan fraz la gen wòl pa li. Nou ranje yo nan kategori (oswa klas mo) selon fonksyon yo.

Pa egzanp:

  • non → moun, bèt, bagay, kote, lide…
  • vèb → aksyon oswa eta
  • adjektif → kalite non an
  • advèb → presize vèb, adjektif oswa tout fraz la

Nan anpil kesyon egzamen yo, yo mande w: « Ki kalite mo *…* sa a ye? » se sou kategori mo yo ap teste w.

2. Non

A. Definisyon ak egzanp

Non se mo ki sèvi pou nonmen:

  • moun : elèv, pwofesè, manman, Makelot…
  • bèt : chen, chat, poul…
  • bagay : kaye, liv, tab, telefòn…
  • kote : lekòl, lakou, pòtay, Ayiti…
  • lide : lanmou, kouraj, edikasyon…

Egzanp fraz :

  • Elèv yo rantre nan klas la.
  • Nou renmen edikasyon.

3. Vèb

A. Definisyon ak egzanp

Vèb se mo ki montre aksyon oswa eta nan fraz la.

  • Aksyon : kouri, li, etidye, pale, manje…
  • Eta : ye, rete, sanble, parèt…

Egzanp :

  • Yo etidye anpil pou egzamen an.
  • Li fatige apre travay la.

Nan kreyòl, vèb yo souvan vini ak patikil tan: ap, te, pral, va…

4. Adjektif

A. Definisyon ak egzanp

Adjektif se mo ki bay plis enfòmasyon sou non an: kalite, koulè, gwosè, elatriye.

  • yon liv nèf
  • yon bèl kay
  • yon ti gason entelijan

Egzanp fraz :

  • Sa a se yon lekòl piblik.
  • Li achte yon kaye wouj.

Kesyon pou w poze tèt ou: « Ki kalite… ? » → souvan li mennen w sou adjektif la.

5. Advèb

A. Wòl advèb la

Advèb se mo ki presize:

  • ki jan aksyon an fèt (vit, dousman…)
  • kilè (yè, ane pase, jodi a, demen…)
  • ki kote (isit, deyò…)
  • oswa nan ki nivo (trè, anpil…)

Egzanp :

  • Li kouri vit.
  • Nou rankontre .
  • Mari rete lwen mwen.

6. Detèminan ak pwonon

A. Detèminan

Detèminan se ti mo ki vini devan non an pou presize li.

  • yon, de, plizyè, tout, chak, sa

Egzanp :

  • Chak elèv gen yon kaye.

B. Pwonon

Pwonon se mo ki ranplase non an pou nou pa repete li toutan.

  • mwen, ou, li, nou, nou menm, yo…

Egzanp :

  • Mwen ap travay.
  • Elèv yo la, yo pare pou egzamen an.

7. Prepozisyon ak konjonksyon

A. Prepozisyon

Prepozisyon se ti mo ki mete non yo, pwonon yo oswa lòt eleman an relasyon.

  • nan, sou, ak, pou, avèk, anba, deyò

Egzanp :

  • Liv la sou tab la.
  • Nou prale nan lekòl la.

B. Konjonksyon

Konjonksyon se mo ki mare fraz yo oswa mare pati fraz yo ansanm.

  • e, ak, men, oswa, paske, donk, malgre

Egzanp :

  • Li ap etidye men li fatige.
  • Nou travay anpil paske nou vle reyisi.

8. Ti rezime kategori prensipal yo

  • Non → moun, bèt, bagay, kote, lide (elèv, kay, lanmou)
  • Vèb → aksyon oswa eta (mache, pale, ye)
  • Adjektif → kalite non (bèl, entelijan, gwo)
  • Advèb → presize aksyon, kote, lè, fason (vit, yè, lwen)
  • Detèminan → presize non (yon, chak, sa, plizyè)
  • Pwonon → ranplase non (mwen, ou, yo)
  • Prepozisyon → mare non/pwonon ak rès fraz la (nan, sou, ak, pou)
  • Konjonksyon → mare fraz oswa pati fraz (men, paske, oswa, e)
Mini-quiz entèaktif · Kategori mo

Chwazi bon kategori mo a pou chak kesyon. Apre sa, klike sou « Tcheke repons yo » pou w wè nòt ou.

1. « Ti gason an kouri vit nan lakou a. » Ki kategori mo « kouri » ye?
Repons kòrèk : « kouri » se yon vèb, li montre aksyon ti gason an ap fè.
2. « Liv mwen an nouvo. » Ki kategori mo « nouvo » ye?
Repons kòrèk : « nouvo » se yon adjektif, li montre kalite liv la.
3. « Chak elèv gen yon kaye. » Ki kategori mo « Chak » ye nan fraz sa a?
Repons kòrèk : « Chak » se yon detèminan, li presize non « elèv » la.
4. « Manman an mete liv la sou tab la. » Ki kategori mo « sou » ye?
Repons kòrèk : « sou » se yon prepozisyon, li mete liv la an relasyon ak tab la.
5. « Mwen fatige men m ap kontinye etidye. » Ki kategori mo « men » ye isit la?
Repons kòrèk : « men » se yon konjonksyon, li mare de pati fraz yo ansanm.