Fonetik ak fonoloji nan kreyòl ayisyen
Fich sa a ede w konprann kijan son yo fonksyone nan kreyòl: diferans ant fonetik ak fonoloji, son vwayèl/konsòn, son oral/nazal, silab, ak kèk son ki souvan bay konfizyon.
1. Ki sa yo rele « fonetik » ak « fonoloji » ?
Fonetik se etid son yo jan nou pwononse yo ak jan bouch nou, lang nou, nen nou ap travay pou fè son sa yo.
Fonoloji se etid fonèm yo, sa vle di son ki sèvi pou fè distenksyon sans nan lang lan.
Egzanp :
- /p/ vs /b/ nan « pye / bye » → chanjman son = chanjman sans.
Nan klas 9e AF, yo pa antre twò fon nan teyori a, men yo teste si w rekonèt son yo, silab yo, ak diferans ant kèk son ki sanble.
2. Son vwayèl ak son konsòn
A. Vwayèl yo
Vwayèl se son nou pwononse san bouch la pa fè gwo baryè pou lè a pase.
Prensipal vwayèl kreyòl yo:
- a : lavi, kay, papa
- e : legliz, peyi
- è : bèf, sè, chèz
- i : liv, timoun
- o : poto, lolo
- ò : pòt, kò, sòlda
- ou : bouk, wou, sous
Fè diferans ant o / ò / ou paske yo souvan parèt nan kesyon egzamen.
B. Konsonn yo
Konsòn se son kote bouch la fè plis baryè pou lè a pase (lèv, dan, lang ap touche).
Egzanp konsòn tipik nan kreyòl:
- p, b, m : papa, bebe, manman
- t, d : timoun, dòmi
- k, g : kay, glas
- f, v : fè, lavi
- s, z : sis, zèb
- ch, j : chen, jou
- r, l : ri, lari
- w, y : wou, yon
3. Son oral ak son nasal
A. Son oral
Son oral se lè lè a pase prensipalman pa bouch la, nen an prèske pa sèvi.
Egzanp :
- a : « la » (la kay)
- e : « le » (lekol → nan lang pale)
B. Son nasal
Son nasal se lè lè a pase ni nan bouch ni nan nen. Nou ekri yo ak an, en, on.
- an : manje, fanmi
- en : pwen, chen
- on : bonbon, pon
Pa konfonn son a ak an, ni e ak en. Se pa menm son, se pa menm sans.
4. Silab ak ritm pawòl
A. Ki sa ki silab ?
Silab se ti bat vwa a lè w ap di yon mo. Chak silab gen omwen yon vwayèl.
Egzanp :
- le-kòl → 2 silab
- fa-mi-li → 3 silab
- e-dik-a-syon → 4 silab
Pou konte silab, di mo a dousman epi gade kantite bat vwa ou tande.
5. Son ki souvan bay konfizyon
A. ch / j
Nan kèk zòn, moun konn melanje ch ak j, men nan òtograf ofisyèl la se de son diferan:
- ch : chen, chita, chodyè
- j : jou, jwe, jan
B. r / w / y
r, w ak y tou souvan fè erè nan òtograf:
- ri (pa « wi ») → son r
- wòch, wou → son w
- yon, yèswa → son y
Lè w ap ekri, sonje ki son ou tande egzakteman an, pou w chwazi lèt ki mache avè l.
6. Ti rezime sou fonetik ak fonoloji
- Fonetik → jan nou pwononse son yo (bouch, nen, lang…)
- Fonoloji → son ki sèvi pou fè diferans sans (fonèm).
- Vwayèl → a, e, è, i, o, ò, ou.
- Nazal → an, en, on (son pase nan nen tou).
- Silab → chak ti bat vwa ki gen omwen yon vwayèl.
Chwazi bon repons lan pou chak kesyon. Apre sa, klike « Tcheke repons yo ».