Derivasyon mo ak fanmi mo
Fich sa a ede w konprann kijan mo yo fòme ak kijan yo gwoup ansanm. W ap wè mo rasin, sifiks, prefiks, epi w ap aprann rekonèt mo ki nan menm fanmi: travay, travayè, travayèz…
1. Ki sa yo rele « derivasyon » ak « fanmi mo » ?
Lè nou pale de derivasyon, sa vle di nou fè nouvo mo sòti nan yon mo rasin.
- Mo rasin : fòm ki pi senp lan → travay
- Mo derive : nou ajoute eleman sou li → travayè, travayèz, elatriye.
Fanmi mo se tout mo ki gen rapò sans ak yon sèl lide oswa yon sèl rasin.
Nan egzamen 9e AF, yo renmen mande kesyon tankou: « Bay de mo ki nan fanmi mo travay ».
2. Mo rasin ak mo derive
A. Mo rasin
Mo rasin se baz la, se li menm tout lòt mo yo « grandi » ladan l.
Egzanp :
- rasin: travay
- rasin: vwayaj
- rasin: lekòl
Lè w idantifye mo rasin nan, li pi fasil pou w konprann tout lòt mo ki soti ladan l.
B. Mo derive
Nou jwenn mo derive lè nou ajoute sifiks (dèyè mo a) oswa pafwa prefiks (devan mo a) sou mo rasin nan.
Egzanp fanmi « travay » :
- travay (rasin)
- travayè (moun k ap travay)
- travayèz (fi k ap travay, si nou vle presize)
Lòt egzanp :
- vwayaj → vwayajè, vwayajèz
- edike → edikasyon, edikatè
Menm si kèk fòm sa yo soti nan franse, yo antre nan vokabilè kreyòl la.
3. Sifiks ak prefiks nan kreyòl
A. Sifiks (yo vini dèyè mo a)
Sifiks se ti bout mo nou mete dèyè mo rasin nan pou fòme yon lòt mo.
Egzanp :
- -è : travay → travayè, vwayaj → vwayajè
- -syon : edike → edikasyon, organize → organisasyon
- -te : bon → bonte, grav → gravte
Lè w wè fen mo tankou -è, -syon, -te, panse ak lide derivasyon lan.
B. Prefiks (yo vini devan mo a)
Nan kreyòl, prefiks pa twò anpil, men gen kèk fòm nou konn itilize pou chanje sans la yon ti jan.
- re- (ankò) : fè → re-fè, vini → re-vini
- dez- (retire, kraze lòd la) : òdone → dezòdone
Prefiks yo pi près de lang franse a, men yo ka parèt nan egzèsis analiz mo oswa teks leson.
4. Mo konpoze ak fanmi mo
A. Mo konpoze
Mo konpoze se lè nou mete de mo oswa plis ansanm pou bay yon nouvo sans.
Egzanp :
- pòtpawòl (pòt + pawòl)
- pòtchay (tèt + chay)
Nan kèk ka, yo ekri yo kole; nan lòt, yo mete tirè. Sa ki pi enpòtan, se w rekonèt sans konpoze a.
B. Fanmi mo (rapò sans / menm domèn)
Fanmi mo ka vle di tou fanmi sans: tout mo ki antre nan menm mond lan, menm domèn nan.
Egzanp :
- lekòl → elèv, pwofesè, edikasyon, klas, lekolye
- mache → mache (vèb), machann, machandiz, machandaj
- lajistis → jij, avoka, tribinal, jistis
Lè w wè mo sa yo nan yon tèks, ou remake yo tout vire bò kote menm lide a: edikasyon, komès, lajistis…
5. Ti rezime sou derivasyon ak fanmi mo
- Mo rasin → baz la (travay, lekòl, mache…)
- Mo derive → nou ajoute sifiz/prefiks (travayè, edikasyon, vwayajè…)
- Sifiks → vini dèyè mo a: -è, -syon, -te…
- Prefiks → vini devan mo a: re-, dez-…
- Fanmi mo → swa mo ki soti nan menm rasin, swa mo ki nan menm « fanmi sans » (lekòl, elèv, pwofesè…).
Chwazi bon repons lan pou chak kesyon. Apre sa, klike « Tcheke repons yo » pou w wè nòt ou.