Rejis langaj
Fason nou chwazi pale oswa ekri selon sitiyasyon ak entèrlokitè – Kreyòl NS4.
Objektif fich la
Apre ou fin travay sou fich sa a, w ap kapab :
- defini sa yo rele rejis langaj ;
- poze bon kesyon pou rekonèt rejis langaj la nan yon sitiyasyon ;
- distenge ant 3 rejis prensipal yo : abityèl, kouran, fòmèl ;
- idantifye faktè ki enfliyanse chwa rejis la ;
- adapte fraz familye pou mete yo nan yon rejis ki pi fòmèl (egzamen).
Definisyon rejis langaj
Rejis langaj se fason yon moun chwazi pale oswa ekri selon sitiyasyon an, moun li ap pale ak yo ak objektif li. Nou pa pale menm jan ak zanmi nou, pwofesè nou, direktè lekòl la, ni nan egzamen ofisyèl.
- Kiyès k ap pale, ak kiyès li pale?
- Ki kote sitiyasyon an ye? (lakay, lari, sal egzamen…)
- Pou ki objektif li pale? (jwe, enfòme, mande èd…)
Twa rejis prensipal yo
| Rejis | Karakteristik | Egzanp |
|---|---|---|
| Abityèl / familye | Lang chak jou, anpil ekspresyon popilè, fraz kout, pafwa kontraksyon, blag, emosyon direk. |
“Men wi non, sa twòp!” “Gade jan w an reta ankò!” |
| Kouran | Lang klè, korèk, san twòp pawòl pou ri. Se sa nou itilize plis nan lekòl, nan kaye, nan egzamen. |
“Elèv yo ap prepare egzamen an seryezman.” “Difikilte pa dwe dekouraje nou.” |
| Fòmèl | Lang pi chwazi, pi soutni, anpil respè fòm, souvan nan diskou ofisyèl, lèt administratif, konferans. |
“Edikasyon reprezante youn nan poto mitan devlopman nasyonal la.” “Nou swete prezan sa a jwenn tout moun nan bon sante.” |
Faktè ki enfliyanse rejis la
- Relasyon ant moun yo (zanmi, paran, pwofesè, otorite).
- Kote a : lari, lekòl, legliz, ministè, sal tribinal…
- Mwayen kominikasyon : mesaj WhatsApp, lèt ofisyèl, redaksyon.
- Sijè a : blag, sijè serye, sijè entim, sijè ofisyèl.
Menm moun nan ka chanje rejis li plizyè fwa nan menm jounen an selon kote l ye ak moun li ap pale ak yo.
Pa melanje rejis la mal
Gen sitiyasyon kote nou pa dwe sèvi ak rejis abityèl :
- Nan redaksyon egzamen.
- Nan entèvyou travay.
- Nan lèt ofisyèl pou enstitisyon.
Egzanp ki pa apwopriye nan egzamen
“Wi, egzakteman, sa se yon move bagay wi m tande!”
→ Twòp familye pou yon kopi egzamen.
Ti egzèsis (ak repons)
Egzèsis 1
Di pou chak fraz si li nan rejis abityèl, kouran oswa fòmèl.
- a) “Bonjou mesye, mwen vin mande kèk enfòmasyon.”
- b) “Ala ou di sa vit wi!”
- c) “Edikasyon se zouti ki pèmèt yon pèp leve kanpe.”
Repons
a) Kouran / fòmèl selon kontèks la.
b) Abityèl / familye.
c) Fòmèl.
Egzèsis 2
Reskri fraz sa a nan yon rejis ki pi fòmèl, tankou si w ap ekri nan yon redaksyon :
“Lekòl la pa jwe ditou, si w pa travay fò, w ap pran gwo kout pye nan egzamen an.”
Repons posib
“Lekòl la mande anpil efò serye, paske si nou pa travay ase, n ap jwenn move rezilta nan egzamen an.”
Ou ka envante lòt fraz abityèl epi eseye mete yo nan rejis kouran oswa fòmèl pou pratike plis.