Tip tèks yo
Gwo tip tèks yo: rakonte, dekri, esplike, defann opinyon, bay lòd – Kreyòl NS4.
Objektif fich la
Apre ou fin travay sou fich sa a, w ap kapab :
- di sa yo rele kalite tèks (oswa tip tèks) ;
- site gwo kalite tèks yo (naratif, deskriptif, eksplikatif, agimantatif, enjonktif) ;
- rekonèt objektif chak kalite tèks ak karakteristik li yo ;
- idantifye kalite tèks la nan ekstrè tip egzamen ;
- konprann ke anpil tèks ka melanje plizyè kalite ansanm.
Kisa “kalite tèks” vle di?
Kalite tèks (oswa tip tèks) se fason tèks la òganize ak fonksyon li: èske li rakonte, li dekri, li esplike, li defann yon opinyon, li bay lòd, elatriye.
Yon tèks ka gen plizyè kalite melanje, men souvan gen yon kalite ki domine.
Gwo kalite tèks yo
| Kalite tèks | Objektif | Karakteristik | Egzanp |
|---|---|---|---|
| Naratif | Rakonte istwa oswa evènman. | Gen pèsonaj, kote, tan, aksyon ki swiv youn aprè lòt (kòmansman, devlopman, fen). | Istwa lavi yon elèv, istwa nan liv, lodyans. |
| Deskriptif | Dekri moun, kote, bagay, sitiyasyon. | Anpil adjektif, detay sou aparans, koulè, sant, son, fason yon kote ye. | Deskripsyon yon katye, yon vil, yon klas, yon moun. |
| Eksplikatif | Bay enfòmasyon, esplike fenomèn. | Mo tankou “paske”, “poutèt sa”, “an efè”, definisyon, klasman, egzanp. | Atik sou edikasyon, sou sante, sou anviwònman. |
| Agimantatif | Defann yon opinyon ak agiman. | Tèz (pozisyon), agiman, egzanp, konklizyon. Mo: “daprè mwen”, “nou dwe”, “li enpòtan pou”. | Tèks ki defann edikasyon pou tout timoun, tèks ki denonse vyolans. |
| Enjonktif | Bay lòd, enstriksyon, konsèy. | Vèb nan fòm lòd (“fè”, “pa fè”), etap youn apre lòt, konsèy dirèk. | Règ egzamen, manyèl ki montre kijan pou itilize yon aparèy. |
Rekonèt kalite tèks la nan egzamen
- Gade si tèks la plis rakonte sa ki te pase → naratif.
- Gade si otè a rete sou dekri aparans, kote → deskriptif.
- Gade si li eksplike poukisa, kijan → eksplikatif.
- Gade si li defann yon lide ak agiman → agimantatif.
- Gade si li ap bay lòd oswa règ → enjonktif.
Tèks melanje
Gen anpil tèks ki pa “pwòp” yon sèl kalite:
- Yon istwa (naratif) ki gen deskripsyon kote ak pèsonaj.
- Yon tèks agimantatif ki bay ti istwa kout kòm egzanp.
- Yon tèks eksplikatif ki fini ak konsèy (enjonktif).
Egzanp melanj
Yon tèks ki rakonte istwa yon elèv ki pa t renmen lekòl (naratif), epi otè a esplike konsekans sa (eksplikatif), epi li rele lòt jèn yo pou yo pa imite li (agimantatif / enjonktif).
Ti egzèsis (ak repons)
Egzèsis 1
Di ki kalite tèks ki pi pwoche chak fraz sa yo:
- a) “Premye jou mwen rive nan gwo vil la, mwen santi m pè anpil.”
- b) “Pou pwoteje tèt nou kont maladi sa a, nou dwe swiv etap sa yo…”
- c) “Selon mwen, lekòl gratis pou tout timoun se yon obligasyon moral.”
Repons posib
a) Naratif (li rakonte yon eksperyans).
b) Eksplikatif + enjonktif (li esplike etap pou swiv).
c) Agimantatif (li defann yon opinyon).
Egzèsis 2
Ekri 2–3 fraz ki ta fè pati yon tèks:
- naratif
- eksplikatif
Egzanp repons
Egzanp naratif posib :
“Lè solèy la te leve sou katye a, mwen te deja sou wout lekòl la.
Sak mwen te lou, men kè mwen te kontan, paske se te jou egzamen m nan.”
Egzanp eksplikatif posib :
“Edikasyon gen plizyè wòl enpòtan nan lavi yon moun.
Li ogmante konesans, li ouvri pòt pou travay,
epi li ede nou konprann dwa nou kòm sitwayen.”
Ou ka kontinye pratike lè w pran ti ekstrè nan liv oswa atik, epi w mande tèt ou : “Ki kalite tèks ki pi domine isit la?”